Život Prešova
online
online
HERĽANY: V 19. storočí boli v obci chýrne kúpele, lákali uhorskú šľachtu
26.11.2011 Košice
Herľany 26. novembra (TASR) - Obec Herľany (okr. Košice-okolie), ktorá je známa národnou prírodnou pamiatkou - gejzírom, priťahovala v 19. storočí uhorskú šľachtu, navštívil ju aj František Rákoczi. Herlianske kúpele mali v tom čase široko-ďaleko zvučné meno, rovnali sa nielen piešťanským kúpeľom, ale aj Karlovým Varom v Českej republike. \"Boli veľmi cenené,\" potvrdila v rozhovore pre TASR herlianska starostka Jana Tóthová.
Voda v Herľanoch liečila, využívali ju v minulosti na vyhrievané vaňové kúpele. Samotný Herliansky gejzír navŕtali umelo v roku 1870 práve pre potreby kúpeľov. Niekdajší liečebný areál je situovaný v strede obce, v ktorej žije asi 300 obyvateľov.
Prvá zmienka o obci pochádza z 15. storočia. Jej rozvoju pomohlo objavenie minerálnych prameňov ešte v 17. storočí. Ako prvý na ne upozornil a chemicky ich analyzoval stoličný lekár Abovskej stolice Daniel Textoris. Už v rokoch 1772 - 1803 venovali pozornosť tunajším liečivým vodám viacerí učenci, pričom zdôrazňovali ich balneologický význam. Vznikli tak kúpele na liečenie žalúdočných, črevných či reumatických chorôb.
Herľany stratili svoj lesk po 2. svetovej vojne. Areál bol zdevastovaný a kúpele sa už neobnovili. Naďalej zostali rekreačným a vďaka gejzíru aj vyhľadávaným miestom. Do 80. rokov 20. storočia fungovali kúpele ako odborárske zariadenie, neskôr prešli pod ministerstvo školstva a vzniklo tam výučbové pracovisko. \"Zahraniční študenti sa v Herľanoch zdokonaľovali v slovenskom jazyku,\" priblížila starostka. Kúpeľný park prechádza do lesa, tvorí ďalej lesopark. Je v ňom niekoľko starých a chránených stromov.
Od roku 1985 patrí celý bývalý kúpeľný areál Technickej univerzite v Košiciach a slúži na konanie pedagogických, vedeckých, športových, spoločenských a kultúrnych podujatí. Podľa starostky sa v súčasnosti už úplne stratil kúpeľný ráz Herlian. \"A aj keď som mala záujem ho obnoviť, nie je to také jednoduché, aj kvôli peniazom, aj kvôli vlastníctvu,\" vysvetlila.
Voda v Herľanoch liečila, využívali ju v minulosti na vyhrievané vaňové kúpele. Samotný Herliansky gejzír navŕtali umelo v roku 1870 práve pre potreby kúpeľov. Niekdajší liečebný areál je situovaný v strede obce, v ktorej žije asi 300 obyvateľov.
Prvá zmienka o obci pochádza z 15. storočia. Jej rozvoju pomohlo objavenie minerálnych prameňov ešte v 17. storočí. Ako prvý na ne upozornil a chemicky ich analyzoval stoličný lekár Abovskej stolice Daniel Textoris. Už v rokoch 1772 - 1803 venovali pozornosť tunajším liečivým vodám viacerí učenci, pričom zdôrazňovali ich balneologický význam. Vznikli tak kúpele na liečenie žalúdočných, črevných či reumatických chorôb.
Herľany stratili svoj lesk po 2. svetovej vojne. Areál bol zdevastovaný a kúpele sa už neobnovili. Naďalej zostali rekreačným a vďaka gejzíru aj vyhľadávaným miestom. Do 80. rokov 20. storočia fungovali kúpele ako odborárske zariadenie, neskôr prešli pod ministerstvo školstva a vzniklo tam výučbové pracovisko. \"Zahraniční študenti sa v Herľanoch zdokonaľovali v slovenskom jazyku,\" priblížila starostka. Kúpeľný park prechádza do lesa, tvorí ďalej lesopark. Je v ňom niekoľko starých a chránených stromov.
Od roku 1985 patrí celý bývalý kúpeľný areál Technickej univerzite v Košiciach a slúži na konanie pedagogických, vedeckých, športových, spoločenských a kultúrnych podujatí. Podľa starostky sa v súčasnosti už úplne stratil kúpeľný ráz Herlian. \"A aj keď som mala záujem ho obnoviť, nie je to také jednoduché, aj kvôli peniazom, aj kvôli vlastníctvu,\" vysvetlila.
0
www.ZIVOTPO.sk
